Masarykova kolónia bankových úradníkov
Masarykova kolónia bankových úradníkov | |
obytný blok | |
Pohľad z Jesennej ulice
| |
Štát | Slovensko |
---|---|
Región | Košický kraj |
Okres | Košice I |
Mesto | Košice |
Mestská časť | Staré Mesto |
Súradnice | 48°43′50″S 21°14′52″V / 48,730533°S 21,247742°V |
Autor | Josef Polášek |
Vznik | 1931 |
Národná kultúrna pamiatka SR | |
ÚZPF[1] | |
- číslo | 3625 |
- dátum zápisu | 13. 2. 1981 |
Poloha v rámci Košíc
| |
Poloha v rámci Starého Mesta
| |
Mapový portál GKÚ: katastrálna mapa | |
Freemap Slovakia: mapa | |
OpenStreetMap: mapa | |
Portál, ktorého súčasťou je táto stránka: | |
Masarykova kolónia bankových úradníkov bol oficiálny názov obytného bloku, ktorý podľa projektu brnianskeho architekta Josefa Poláška postavili v Košiciach v roku 1931.
Okolnosti vzniku komplexu
[upraviť | upraviť zdroj]Trojkrídlový blok štvorpodlažných domov postavilo družstvo, v ktorom bolo organizovaných 48 rodín úradníkov českých, slovenských a maďarských bánk v Košiciach. Rozhodne nepatrili medzi chudobné vrstvy, ale aj napriek tomu sa rozhodli pre bývanie s radom kolektivistických čŕt. Josef Polášek, ktorý o svojom projekte napísal do časopisu Slovenský staviteľ (i do ľavicovej Novej Bratislavy), sa odvolával na vzory v Holandsku, Nemecku a Sovietskom zväze, ako boarding house, alebo dom-komúna. Vyzdvihuje výhodnosť kolektívneho varenia, obsluhy, zásobovania, starostlivosť o deti, spoločenský život a telesnú kultúru, „ako sa tým sústavne zaoberá nekapitalistické Rusko“. Uznáva, že v kapitalistických krajinách z toho ťažia bohatšie vrstvy.
Architektúra bloku
[upraviť | upraviť zdroj]Kolóniu tvorí čiastočne uzavretý blok štvorpodlažných domov. Jednotlivé, na seba nadväzujúce sekcie sú zoradené do tvaru písmena U. Nad úrovňou troch obytných podlaží je strešné podlažie, v ktorom boli pôvodne strojové práčovne. Blok pozostáva z ôsmich schodiskových sekcií s jedno – až trojizbovými bytmi pre 48 rodín. Nachádza sa tu 21 trojizbových, 21 dvojizbových, 6 štvorizbových a 5 jednoizbových bytov. Byty majú racionálnu dispozíciu – iba štvorizbové musia mať priechodnú obývaciu izbu, vo väčších bytoch je miestnosť pre slúžku (resp. pre dieťa). Použili sa tu iba tri typy okien, dva typy dverí, a tri normalizované typy skríň na šaty a bielizeň. Byty majú množstvo výhod kolektívneho bývania, napríklad ústredné kúrenie, dodávku studenej a teplej vody, spoločné práčovne a centrálnu správu. Vo dvore bloku bolo ihrisko pre deti s bazénom a záhradky pre obyvateľov domov. Zeleň pôvodne vysadili aj na strešných terasách. Architekt, ako sám hovorí, sa usiloval zbaviť stavbu „mŕtveho materiálu“ – vyvaroval sa hrubých múrov a komplikovaného pôdorysu. Architektúra kolónie je charakteristická ortogonalitou. Jej striedmy ráz oživuje kompozícia zasklených schodiskových objemov a uvoľnenie hmoty v nárožiach bloku, kde vznikli podjazdy a lodžie.
Kvalita architektonického návrhu
[upraviť | upraviť zdroj]V komplexe bolo ústredné parné kúrenie, plyn, centrálna správa a dve práčovne. V jednoizbových bytoch v suteréne bývali domovníci, kuriči a platiaci nájomníci. Kurič v kotolni mohol pozorovať deti hrajúce sa v parku s bazénom a súčasne obsluhovať telefónnu linku napojenú na vlastnú centrálu – obdivoval M. Kusý košickú kolóniu. Jednoducho povedané, na stavbe pre bohatých sa paradoxne skúšali progresívne, domnelo socialistické vymoženosti. Josef Polášek pri svojej starostlivosti o kolektivistické parametre komplexu nezabudol na jeho architektonické stvárnenie. Vyvážené proporcie okien, ozvláštnenie prevýšenými oknami a veľké zasklené plochy schodísk spolu s priechodmi v stykoch jednotlivých krídiel dávajú tejto architektúre elegantný funkcionalistický vzhľad.
Realizácia kolónie mala veľký úspech, o čom svedčil aj záujem ďalších 60 úradníckych rodín o podobný systém bývania.
Galéria
[upraviť | upraviť zdroj]-
Pohľad z Letnej ulice
-
Pohľad na nárožie bloku
-
Pohľad na schodiskovú sekciu
-
Pôdorys bloku
Referencie
[upraviť | upraviť zdroj]- ↑ Pamiatkový objekt – podrobnosti [online]. Bratislava: Pamiatkový úrad SR, [cit. 2021-02-01]. Dostupné online.
Zdroje
[upraviť | upraviť zdroj]- DULLA, Matúš; MORAVČÍKOVÁ, Henrieta. Architektúra Slovenska v 20. storočí. Bratislava : Slovart, 2002. ISBN 8071456845. S. 672.
- FOLTÝN, Ladislav. Slovenská architektúra a česká avantgarda 1918-1939. Bratislava : Vydavateľstvo Spolku architektov Slovenska, 1993. ISBN 8090048366.