Zoznam elektrární na Slovensku

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Verzia z 18:56, 21. november 2017, ktorú vytvoril 158.255.249.182 (diskusia)
Prejsť na navigáciu Prejsť na vyhľadávanie
Atómová elektráreň Mochovce

Zoznam elektrární na Slovensku predstavuje súhrn významných elektrární.

Výroba elektrickej energie

Slovensko: Zoznam elektrární na Slovensku
Najvýkonnejšie elektrárne na Slovensku

Viac ako polovica (56,9 %) elektrickej energie na Slovensku pochádza z atómových elektrární, 16,8 % produkujú vodné elektrárne, 12,8 % tepelné a 13,6 % pochádza z iných zdrojov (paroplynové, fotovoltaické /solárne/, veterné).[1] Hlavným výrobcom elektrickej energie je akciová spoločnosť Slovenské elektrárne, ktorá prevádzkuje 2 jadrové, 2 uhoľné, 35 vodných a 2 fotovoltaické elektrárne.[2] Z hľadiska primárnych energetických zdrojov pochádzalo v roku 2014 najviac energie z jadrového paliva (50 %), nasledovala voda (15 %), obnoviteľné zdroje (15 %, z toho slnečná energia 7 %, biomasa, bioplyn a voda /malé vodné elektrárne/ po 2 % a iné zdroje), uhlie 12 %, zemný plyn 7 % a iné zdroje 3 %.[3] V Slovenských elektrárňach pochádza z jadra 71,3 %, z vody 19,3 % a z uhlia a biomasy 9,4 % energie.[4]

Z celkového objemu spotreby v SR v roku 2014 vo výške 28 355 GWh dodali Slovenské elektrárne (SE) 22 105 GWh, zvyšnú časť dodali iní výrobcovia a 1 101 GWh spotreby tvoril dovoz zo zahraničia. Inštalovaný výkon jednotlivých typov elektrární spravovaných SE a objem ich výroby v roku 2014:[5]

Typ Inštalovaný výkon/MW Podiel v percentách
Jadrová elektráreň 1940 42,9 %
Tepelná elektráreň 926 20,5 %
Vodná elektráreň 1653,02 36,6 %
Fotovoltaika 1,9 <0,1 %
Spolu 4520.92 100 %

V roku 2016 bola spotreba elektrickej energie na Slovensku 30 103 GWh. Z toho 49,1 % dodali jadrové elektrárne. 17,7 % elektrárne na fosílne palivá. Z vodných elektrární bolo dodaných 16,1 % , z obnoviteľných 8,1% a ostatné zdroje dodali 0,3%. Importovaných bolo 2 651 GWh čo predstavuje 8,8%. Inštalovaný výkon elektrární v SR bol v roku 2016 nasledovný:[6]

Typ Inštalovaný výkon/MW Podiel v percentách
Vodné elektrárne 2537 32,3 %
Tepelné elektrárne 2476 31,5 %
Jadrové elektrárne 1940 24,7 %
Fotovoltaika 530 6,8 %
Biomasa 224 2,9 %
Bioplyn 105 1,3 %
Vietor 3 0,1 %
Ostatné 33 0,4 %
Spolu 7848 100 %

Jadrové elektrárne

Najväčšia časť vyrobenej elektrickej energie na Slovensku (14 774 GWh v roku 2016) pochádza z atómových elektrární. V prevádzke sú elektrárne v Jaslovských Bohuniciach s inštalovaným výkonom 2 × 506 MW a Mochovciach s inštalovaným výkonom 2 × 470 MW. V rokoch 2006 a 2008 bola ukončená prevádzka 1. a 2. bloku (Bohunice V-1) s inštalovaným výkonom 2 × 440 MW, čo bolo jednou z príčin potreby dovozu elektrickej energie. Jadrová elektráreň Bohunice A1 s výkonom 150 MW bola v prevádzke v rokoch 1972-1979, kedy bola po havárii odstavená. V strednodobom horizonte sa pripravuje výstavba nových blokov, ktoré by nahradili súčasnú prevádzku a ktorých výkon môže dosiahnuť až 2400 MW.

Od júla 1998 sú v plnej prevádzke aj 2 bloky mochovskej elektrárne s inštalovaným výkonom po 470 MW. Ďalšie dva bloky s podobným výkonom sú vo výstavbe a ich spustenie sa očakáva v roku 2018 (3. blok) a 2019 (4. blok).

Názov Miesto Poloha Typ Kapacita (MWe) Prevádzka Poznámka
Jaslovské Bohunice[7] Jaslovské Bohunice 48°29′30″S 17°40′22″V / 48,4916°S 17,6728°V / 48.4916; 17.6728 KS 150 110 1972–1977 odstavenie po nehode
48°29′30″S 17°40′22″V / 48,4916°S 17,6728°V / 48.4916; 17.6728 VVER 440 1980–2006
48°29′34″S 17°40′37″V / 48,4927°S 17,6769°V / 48.4927; 17.6769 VVER 440 1981–2008
48°29′49″S 17°41′30″V / 48,4970°S 17,6918°V / 48.4970; 17.6918 VVER 505 1985-
48°29′49″S 17°41′35″V / 48,4969°S 17,6931°V / 48.4969; 17.6931 VVER 505 1985-
Mochovce[8] Mochovce 48°15′33″S 18°27′28″V / 48,2591°S 18,4578°V / 48.2591; 18.4578 VVER 470 1998-
48°15′33″S 18°27′28″V / 48,2591°S 18,4578°V / 48.2591; 18.4578 VVER 470 2000-
48°15′42″S 18°27′26″V / 48,2618°S 18,4573°V / 48.2618; 18.4573 VVER 471 vo výstavbe predpokladané dokončenie v r. 2018
48°15′42″S 18°27′26″V / 48,2618°S 18,4573°V / 48.2618; 18.4573 VVER 471 vo výstavbe predpokladané dokončenie v r. 2019

Tepelné elektrárne

Tepelné elektrárne dodaly v roku 2016 do siete 5 319 GWh elektrickej energie. Pod správou Slovenských elektrární je z toho dvojica tepelných elektrární, elektráreň Nováky, ktorá má v 2 blokoch inštalovaný výkon 266 MW a okrem hnedého uhlia z baní v Novákoch a Handlovej spaľuje aj biomasu.[9] a elektrárne Vojany, ktorú tvoria dve energetické výrobne: Vojany I s inštalovaným výkonom 2 x 220 MW spaľuje čierne uhlie a drevnú štiepku, Vojany II (aktuálne mimo prevádzky) s rovnakým výkonom spaľuje zemný plyn a predstavuje tzv. regulačnú elektráreň.[10]

Názov Miesto Poloha Kapacita (MWe) Jednotky Palivo
Elektráreň Nováky[11] Nováky 48°41′56″S 18°32′00″V / 48,6988°S 18,5334°V / 48.6988; 18.5334 518 5 hnedé uhlie, vykurovací olej, biomasa
Elektrárne Vojany[12] Vojany 48°33′13″S 21°58′41″V / 48,5536°S 21,9781°V / 48.5536; 21.9781 1320 12 čierne uhlie, vykurovací olej, zemný plyn, biomasa

Vodné elektrárne

Komplex PVE Čierny Váh

Sústava vodných elektrární v roku 2016 vyrobila 4 844 GWh elektrickej energie, čo predstavuje viac ako 16 % celkovej výroby. Najvýkonnejšie elektrárne sú PVE Čierny Váh (735 MW) a Vodné dielo Gabčíkovo (720 MW), pričom nezastupiteľnú úlohu zohráva Vážska kaskáda s 22 vodnými dielami a inštalovaným výkonom 1 515 MW.[13] Okrem sústavy veľkých vodných diel sa buduje sieť malých vodných elektrární, ktoré využívajú najmä menšie vodné toky. Z veľkých priehrad sa ako záložný zdroj mochovskej elektrárne plánuje výstavba prečerpávacej elektrárne Ipeľ s inštalovaným výkonom do 600 MW. Hydroenergetický potenciál Slovenska je využívaný na úrovni 57,5 %.

Názov Miesto Poloha Kapacita (MWe) Poznámka
Čierny Váh[14] Čierny Váh 49°00′32″S 19°54′44″V / 49,0088°S 19,9122°V / 49.0088; 19.9122 735 prečerpávacia
Gabčíkovo[15] Gabčíkovo 47°52′48″S 17°32′19″V / 47,8801°S 17,5385°V / 47.8801; 17.5385 720
Liptovská Mara[16] Vlachy 49°05′53″S 19°29′05″V / 49,0981°S 19,4847°V / 49.0981; 19.4847 198 prečerpávacia
Mikšová[17] Mikšová 49°11′34″S 18°30′30″V / 49,1929°S 18,5083°V / 49.1929; 18.5083 94
Žilina[18] Žilina 49°12′55″S 18°46′39″V / 49,2153°S 18,7776°V / 49.2153; 18.7776 72
Nosice[19] Nosice 49°07′39″S 18°21′51″V / 49,1274°S 18,3642°V / 49.1274; 18.3642 68
Ružín Ružín[20] 48°51′40″S 21°05′27″V / 48,8612°S 21,0908°V / 48.8612; 21.0908 60 prečerpávacia
Považská Bystrica[21] Považská Bystrica 49°07′59″S 18°27′13″V / 49,1331°S 18,4537°V / 49.1331; 18.4537 55
Kráľová[22] Kráľová nad Váhom 48°11′26″S 17°49′45″V / 48,1905°S 17,8292°V / 48.1905; 17.8292 45
Madunice[23] Madunice 48°29′18″S 17°47′38″V / 48,4884°S 17,7939°V / 48.4884; 17.7939 43
Lipovec[24] Lipovec 49°07′55″S 18°54′41″V / 49,1320°S 18,9113°V / 49.1320; 18.9113 38
Sučany[25] Sučany 49°06′25″S 18°59′30″V / 49,1069°S 18,9917°V / 49.1069; 18.9917 38
Hričov[26] Horný Hričov 49°15′27″S 18°40′54″V / 49,2574°S 18,6817°V / 49.2574; 18.6817 32
Nové Mesto n/Váhom[27] Nové Mesto n/V. 48°46′21″S 17°51′05″V / 48,7725°S 17,8513°V / 48.7725; 17.8513 26
Horná Streda[28] Horná Streda 48°39′38″S 17°51′18″V / 48,6605°S 17,8551°V / 48.6605; 17.8551 26
Kostolná[29] Kostolná-Záriečie 48°39′38″S 17°51′18″V / 48,6605°S 17,8551°V / 48.6605; 17.8551 26
Krpeľany[30] Krpeľany 49°07′42″S 19°05′45″V / 49,1282°S 19,0957°V / 49.1282; 19.0957 25
Čunovo[31] Čunovo 48°01′48″S 17°13′31″V / 48,0299°S 17,2254°V / 48.0299; 17.2254 24
Dobšiná[32] Dobšiná 48°51′20″S 20°23′02″V / 48,8555°S 20,3838°V / 48.8555; 20.3838 24 prečerpávacia
Orava[33] Tvrdošín 49°22′32″S 19°33′26″V / 49,3756°S 19,5571°V / 49.3756; 19.5571 22

Iné elektrárne

Na území Slovenska sa nachádza množstvo ďalších elektrární, predovšetkým veterných, fotovoltaických a paroplynových. Z dôvodu neekonomickej prevádzky paroplynových zdrojov sú tieto (v Malženiciach a v Bratislave) dočasne zakonzervované, podiel iných na výrobe elektrickej energie je zanedbateľný a predstavuje rádovo desatiny percent. Významnejšími producentmi sú teplárne a podnikové elektrárne, ktoré neraz pokrývajú veľkú časť svojej spotreby. Tieto zdroje môžu v prípadne potreby významným spôsobom prispieť k stabilizácii prenosovej sústavy v danom regióne.

Paroplynové elektrárne

Názov Miesto Poloha Kapacita (MWe) Prevádzkovateľ Poznámka
Malženice Malženice 48°41′56″S 18°32′00″V / 48,6988°S 18,5334°V / 48.6988; 18.5334 430 EON AG mimo prevádzky
Vojany Vojany 48°27′31″S 17°41′23″V / 48,4585°S 17,6898°V / 48.4585; 17.6898 440 Slovenske Elektrárne, a.s.

Veterné elektráne

Veterná elektráreň v obci Cerová

Prvá veterná elektráreň bola postavená v obci Cerová. Do skúšobnej prevádzky bola uvedená 10. októbra 2003. Obsahuje 4 turbíny, každú s inštalovaným výkonom 660 kW. Celkovo tak elektráreň s inštalovaným výkonom 2,6 MW vyrobí približne 4000 MWh energie, prevádzkuje ju spoločnosť Green Energy Slovakia.[34]

Druhým veterným parkom bola jediná veterná turbína na Ostrom Vrchu nad Vrbovcami v okrese Myjava, ktorá bola uvedená do prevádzky krátko po VP Cerová. Treťou veternou elektrárňou bol VP Skalité, ktorý obsahoval 4 turbíny uvedené do prevádzky v roku 2004 a demontované v roku 2008.[35]

Názov Miesto Poloha Kapacita (MWe) Prevádzkovateľ Poznámka
Cerová Cerová 48°34′13″S 17°23′10″V / 48,57036°S 17,38607°V / 48.57036; 17.38607 2,6 Green Energy Slovakia v prevádzke
Ostrý Vrch Ostrý vrch 48°48′10.11″S 17°30′4.41″V / 48,8028083°S 17,5012250°V / 48.8028083; 17.5012250 0,5 Green Energy Slovakia v prevádzke
Skalité Skalité 49°30′25.15″S 18°55′53.43″V / 49,5069861°S 18,9315083°V / 49.5069861; 18.9315083 2 Green Energy Slovakia demontovaná

Referencie

  1. ↑ Správa o výsledkoch monitorovania bezpečnosti dodávok elektriny
  2. ↑ Typy elektrární v portfóliu SE
  3. ↑ Podiel zdrojov na výrobe energie
  4. ↑ Primárne zdroje energie, vyrábanej v SE
  5. ↑ Správa SE z roku 2014 (s. 54-58)
  6. ↑ Ročenka SED pre rok 2016 str.8
  7. ↑ AEB na stránke Enel
  8. ↑ AEM na stránke Enel
  9. ↑ Elektráreň Nováky
  10. ↑ Elektráreň Vojany
  11. ↑ ENO na stránke Enel
  12. ↑ EVO na stránke Enel
  13. ↑ Vážska kaskáda
  14. ↑ PVE Čierny Váh na stránkach Enel
  15. ↑ VD Gabčíkovo na stránkach Enel
  16. ↑ Liptovská Mara na stránkach Enel
  17. ↑ VD Mikšová na stránkach Enel
  18. ↑ VD Žilina na stránkach Vodohospodárskej výstavby
  19. ↑ VD Nosice na stránkach Enel
  20. ↑ PVE Ružín na stránkach Enel
  21. ↑ VD Považská Bystrica na stránkach Enel
  22. ↑ VD Kráľová na stránkach Enel
  23. ↑ VD Madunice na stránkach Enel
  24. ↑ VE Lipovec na stránkach Enel
  25. ↑ VE Sučany na stránkach Enel
  26. ↑ VE Hričov na stránkach Enel
  27. ↑ VE Nové Mesto n/V. na stránkach Enel
  28. ↑ VE Horná Streda na stránkach Enel
  29. ↑ VE Kostolná na stránkach Enel
  30. ↑ VE Krpeľany na stránkach Enel
  31. ↑ VE Čunovo na stránkach Enel
  32. ↑ PVE Dobšiná na stránkach Enel
  33. ↑ VE Orava na stránkach Enel
  34. ↑ Veterná elektráreň [online]. Cerová: Cerová, [cit. 2016-06-05]. Dostupné online.
  35. ↑ Vietor - green energy slovakia. green energy slovakia. Dostupné online [cit. 2017-07-26].

Externé odkazy

Zdroj

Zdroj: „https://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Zoznam_elektrární_na_Slovensku&oldid=6584199“